Na blížiacej sa PRINTPROGRESS konferencii v Trnave sa budeme venovať aj otázkam diania v polygrafickom priemysle. Situácia je komplikovaná a preto aj ten provokujúci nadpis.
Vzhľadom na časové obmedzenie vystúpenia a taktiež aj pre možnosť pozrieť si dáta podrobnejšie a vyvodiť vlastné úvahy a konzekvencie si Vám dovolíme priniesť viaceré štatistické a iné informácie charakterizujúce vývoj v časovom rade ako aj momentálnu situáciu v našej branži.
Začnime teda so suchopárnymi údajmi zo štatistiky. Vychádzame z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v metodike Eurostatu. Polygrafickú produkciu delíme „hrubo“ na NACE kategórie, pričom NACE 1811 sú tlačené noviny, časopisy a periodiká, vychádzajúce aspoň štyri razy za týždeň (noviny), NACE 1812 sú tlačené noviny, časopisy a periodiká vychádzajúce menej než štyri razy do týždňa, tlačené knihy, brožúry a letáky, tlačené mapy, etikety a ceniny a NACE 1813+1814 je sadzba a služby spojené s prípravou tlačovej formy (prepress), dokončovacie spracovanie (postpress). Ďalej trebauviesť, že štatistika vykazuje len podniky nad 20 zamestnancov. Zväz polygrafie na Slovensku už dlhodobo eviduje tieto údaje ale pre potreby prezentácie sa zameriame na obdobie rokov 2009 (teda tesne po finančnej kríze, kedy sa začala prejavovať v plnej miere aj u nás) až po rok 2020 (začiatok pandemicko-materiálovo-energetickej krízy), kedy sme získali posledné oficiálne údaje zo štatistického úradu. Aj tak si myslíme, že to vytvára dostatočný časový rad na vyvodenie určitých korelácii i keď roky 2021 a dnešok nám potvrdzujú, že „človek mieni a pánboh mení“. Vzhľadom k tomu, že získané údaje zo štatistického úradu neuvádzajú za dané roky rovnaký počet štatistických prvkov, pričom vykazujú údaje medzi 35 až 46 štatistickými prvkami pristúpili sme k vytvoreniu pomerových ukazovateľov nezávislých od počtu vykázaných subjektov.
Ako prvý ukazovateľ uvádzame oficiálne vykazovanú priemernú mesačnú mzdu, ktorá vychádza z miezd a náhrad miezd:
Najvyšší nárast miezd a náhrad vidíme medzi rokmi 2018 a 2016. V rokoch 2019 a 2020 dochádza k zmierneniu medziročného nárastu miezd. Najvyššia dosiahnutá priemerná mesačná mzda bola v roku 2020 a mala hodnotu 1125 eur v najväčšom segmente výroby NACE 1812.
Ako ďalší ukazovateľ, ktorý sme sledovali je produktivita práce z tržieb za vlastné výkony a tovar. Ide už o pomerový ukazovateľ prepočítaný bez vplyvu počtu vykazovaných subjektov.
Najvyššia produktivita práce z tržieb sa dosahuje pri NACE 1812 tlač novín, časopisov a periodík vychádzajúcich menej než štyri razy do týždňa, tlačené knihy, brožúry a letáky, tlačené mapy, etikety a ceniny. Do roku 2019 mala produktivita práce z tržieb stúpajúci charakter tak v najpočetnejšej NACE 1812 ako aj v produktivite práce ako celok. Rok 2020 zaznamenáva pokles, čo je asi dôsledkom krízy vyvolanej pandémiou už začiatkom roka. Najväčšiu produktivity dosahujú polygrafické výrobky zaradené do NACE 1812 teda tlačené noviny, časopisy a periodiká vychádzajúce menej než štyri razy do týždňa, tlačené knihy, brožúry a letáky, tlačené mapy, etikety a ceniny. V roku 2020 dosahovala produktivita hodnotu 83273 eur. Tam kde je uvedená nula, ide o tzv. dôverný údaj, to znamená že údaje sú vykázané za tri a menej organizácií.
Aj pri produktivite práce z pridanej hodnoty najvyššie hodnoty dosahujú výrobky zaradené do NACE 1812 teda tlačené noviny, časopisy a periodiká vychádzajúce menej než štyri razy do týždňa, tlačené knihy, brožúry a letáky, tlačené mapy, etikety a ceniny. Od roku 2018 zaznamenávame pokles v produktivite ako celku na hodnotu v roku 2020 vo výške 23255 eur. Výnimkou je rok 2019 v NACE 1813+1814, kde ide asi o štatistickú chybu pri vykazovaní.
Poznámka: Pri produktivitách práce za NACE 1813+1814 za roky 2019 a 2020 prišlo asi k štatistickej chybe pri vstupných údajoch.
Asi najsledovanejším je ukazovateľ ziskovosti. Podľa oficiálnych údajov zo štatistiky vidieť, že ziskovosť z vlastných tržieb od roku 2018 neustále klesá. Ak by sme mali údaje za rok 2021 asi by tento trend pokračoval (ale to je len korelačná úvaha). Najvyššiu ziskovosť dosahujú polygrafické výrobky zaradené do skupiny NACE 1812 – tlačené noviny, časopisy a periodiká vychádzajúce menej než štyri razy do týždňa, tlačené knihy, brožúry a letáky, tlačené mapy, etikety a ceniny.
Aj keď pri takejto „ziskovosti“ asi nezostáva moc vlastných prostriedkov na reprodukciu a obnovu technického a technologického vybavenia. Ale to už vedia samotní majitelia a manažéri ako sa s tým vysporiadali.
Inflácia a jej bratranci
Ešte pridáme niekoľko údajov k aktuálnej situácii v prebiehajúcej materiálovo-energetickej kríze.
Rok 2021 a aktuálny rok 2022 bol pre slovenský priemysel a polygrafiu veľmi komplikovaný. Podľa údajov ku koncu augusta 2022 stúpla medziročná inflácia na 14%. Je to najvyššia inflácia za posledných 22 rokov. Medzimesačne rástli ceny v 9 z 12 odborov (výdavkových skupín domácností). Najvýraznejší vplyv na medzimesačnú zmenu mali naďalej rastúce ceny potravín. Ďalej to boli zvýšenia cien v odbore bývanie a energie o 0,9 %, najmä rast nákladov na skutočné nájomné o 1,4 % a na imputované nájomné o 1,1 %. Prudko sa medzimesačne zvýšili ceny pevných palív o 5,6 %.
Tieto inflačné tlaky nepriaznivo pôsobili aj na polygrafický priemysel, pretože produkty polygrafie sú prvé, ktoré obyvatelia vypúšťajú zo svojho nákupného košíka pri šetrení výdavkov pri ekonomickej recesii.
Ceny materiálových vstupov do polygrafie rástli už od roku 2019. K danej problematike sme mali informáciu na našom Valnom zhromaždení, kde stručnú analýzu spracoval člen výkonného výboru. Dovoľte, aby sme citovali z tejto správy: „Na dopyt po papieri je nutné sa pozrieť zo širšieho uhla pohľadu. Dlhodobo už roky dochádza k poklesu polygrafickej výroby a teda aj k spotrebe grafického papiera, spôsobenému elektronizáciou spoločenského života. Najvýraznejšie je to v novinových, magazínových a papieroch pre reklamu. Situácia vyústila v rokoch 2019 ,2020 a aj 2021 k zatváraniu papierni a ich transformácii na výrobu obalových papierov. Nedostatok dreva v Európe spôsobil od začiatku roka rast cien prepravných paliet, stavebného dreva a aj celulózy. Tento rast sa premietol do výrobných cien papiera a nezastavil sa, ceny grafických papierov budú do konca roku rásť a pravdepodobne aj začiatkom budúceho roka. V snahe nakúpiť papier ešte za nižšiu cenu došlo v krátkom čase k predzásobeniu a výpredaju výrobných kapacít papiera. Je to paradoxná situácia. Nejedná sa o fyzické predzásobenie, len o rezerváciu kapacít. Nakupuje sa za cenu, ktorá bude platná v období dodávky, nie aká bola v období objednania. Kto tento trend nezachytil má smolu. Polygrafická výroba je zákazková, to znamená, že často si druh a gramáž papiera vyberá objednávateľ – vydavateľ. Iný druh papiera znamená iného výrobcu, u ktorého je nutné papier objednať. Natierané papiere a bezdrevné papiere sú stále na trhu ale za podstatne vyššie ceny. U románových drevitých papieroch v lete došlo k zníženiu výrobnej kapacity v Škandinávii a tento papier sa už tento rok nedá zohnať. Výrazne horšia je situácia vo výrobe grafickej lepenky na knižné dosky, ktorá sa vyrába výlučne zo zberového papiera, ktorého je tak isto v Európe nedostatok. Predzásobenie viedlo v druhej polovici augusta a začiatkom septembra (2011) k úplnému výpredaju výrobných kapacít. Dopyt je tak veľký, že pre budúci rok pristúpili výrobcovia lepenky k prídelovým kvótam podľa štatistického odberu predošlých období.
V knižnej produkcii došlo tento rok (2022) k oživeniu dopytu spôsobeného dobiehaním zníženej minuloročnej výroby. Veľké problémy s námornou dopravou z Číny, nedostatok kontajnerov a dlhé dodacie termíny spôsobili presun časti výrobnej produkcie späť do Európy. Tento trend bude pokračovať aj v budúcom roku. Výsledkom sú plné výrobné kapacity v polygrafických podnikoch, ktoré sa stihli predzásobiť a aj nedostatok materiálov. Ceny rastú a budú ďalej rásť, nie len papiera a lepenky, ale aj tlačových hliníkových platní, tlačových farieb, lepidiel, fólii na balenie a laminovanie. Ceny elektriny, plynu a prepravných nákladov sa tak isto budú premietať do výrobných cien.
Výroba a spotreba grafických papierov v Európe bude aj naďalej klesať, aj keď podľa europského štatistického úradu EUROSTAT bude výroba kníh v najbližších rokoch v Európe rásť. Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu. Všetko čo sa deje v Európe sa deje aj u nás.“
No a začiatkom roku 2022 „zamiešala karty“ aj energetická kríza, ktorá vyhnala ceny do výšok, ktoré by sa nám nezdali ani v najhorších snoch.
Zväz polygrafie na Slovensku spracoval dotazník k tejto energetickej kríze. Dovoľte, aby sme vám ho prezentovali na nasledujúcich 13-tich grafoch. Výsledky sú ku koncu augusta 2022:
Prieskum sme robili naprieč polygrafického priemyslu Slovenska a oslovili sme okrem členov zväzu polygrafie aj firmy zaoberajúce sa polygrafickou výrobou.
Až pätina oslovených spoločnosti deklarovalo zvýšenie cien elektrickej energie viac ako trojnásobne. Ak k tomu pripočítame 17,4 % firiem, ktorých navýšenie bolo viac ako 300%, tak výsledok je hrozivých 39% firiem postihne enormné navýšenie cien elektrickej energie. Ide predovšetkým o firmy, ktorým skončili dlhodobé kontrakty a dodávateľ im ponúkol spotové ceny vychádzajúce z cien na Lipskej burze.
Primárnou otázkou tu nie je ani tak aká bude cena plynu, ale či ho bude dostatok.
Väčšina opýtaných deklarovala viac ako 50% navýšenie cien pohonných hmôt.
Pre zjednodušenie dotazníku sme papier rozdelili nie podľa druhového členenia, na ktorý sme zvyknutí, ale podľa spôsobu na čo bol použitý, teda aký produkt sa z neho vyrobil.
Ďalej sme sa zamerali na ďalšie „základné“ jednicové materiálové vstupy do polygrafickej výroby ako sú tlačové farby, tlačové platne a ostatné materiály (vlhčiaci roztok, fólie ako aj spotrebný režijný materiál).
Až 13% respondentov deklarovalo, že materiálovo-energetická kríza bude mať na nich likvidačný charakter! Viac ako trištvrte opýtaných odpovedalo, že momentálna situácia ak sa nebude riešiť adekvátnymi opatreniami zo strany štátu bude mať na nich veľký dopad!
Toľko prieskum a výsledky, ktoré nám z neho vyšli. Nedovolíme si predpovedať ako to nakoniec dopadne, pretože ako hovoria viacerí predstavitelia exekutívy určite budú potrebné štátne zásahy do trhu s energiami, pretože trh s energiami zlyhal. Budeme citovať predsedu parlamentu pána Kollára: „Žiaľ tu zlyhala aj Európska únia“. Nevieme aké opatrenia prijme naša vláda a schváli parlament, či to bude zastropovanie energií pre domácnosti a podniky, systém dotácii alebo iná pomoc. Dôležité je ako rýchlo táto pomoc príde k podnikateľom a obyvateľom a v akej výške bude. Dôsledky materiálovo-energetickej krízy sa žiaľ už prejavujú nielen na „silovom priemysle“ ale zasiahli aj náš polygrafický priemysel. Preto aj ten pesimistický titulok na začiatku článku „Keď dnes nevieme čo bude zajtra„.
Spracoval: Zväz polygrafie na Slovensku
Ing. Peter Blubla