Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa 3. augusta 2021 stretli s predsedom vlády Eduardom Hegerom – spoločne hodnotili efektívnosť protipandemických opatrení, diskutovali aj o aktuálnych problémoch podnikateľského sektora (oficiálna tlačová správa)
Medzi kľúčové oblasti rokovania patrila nielen pandémia koronavírusu, jej dopady a s ňou súvisiace kompenzačné schémy pre podniky, ale aj príprava kľúčovej daňovo-odvodovej reformy, obnova činnosti Ekonomického krízového štábu či európsky balík zelených opatrení s názvom Fit for 55.
V súvislosti so zhoršovaním epidemickej situácie diskutovali zamestnávatelia s premiérom o účinnosti doposiaľ prijatých protiepidemických opatrení. „Pandémia zanechala na hospodárstve výrazné škody, na ktoré doplatili domácnosti aj podniky. Opakované uzatváranie ekonomiky a dlhodobé obmedzenie činnosti prevádzok, radikálnym spôsobom zasiahlo do života podnikateľov a ich zamestnancov – najvýraznejšie naň doplatil sektor gastra, hotelierstva a cestovného ruchu, ktorý stále zápasí o prežitie. Kým niektoré z opatrení pomohli a ako tak dávali podnikom šancu na prežitie, prax ukázala, že mnohé z nich treba prehodnotiť a zefektívniť, najmä v kontexte blížiacej sa tretej vlny pandémie, ktorej intenzitu ani priebeh nevie nikto odhadnúť“, upozornil prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Miroslav Kiraľvarga.
„Vítam každú konštruktívnu diskusiu a pragmatické riešenie problémov. Mám záujem, aby odborná verejnosť a sociálni partneri vstupovali do procesu už pri tvorbe legislatívy a komunikovali s rezortmi o vhodných riešeniach. Počas pandémie sme ako vláda bojovali o záchranu každého pracovného miesta. Spolu sme na tento účel vyčlenili bezprecedentnú pomoc približne 2 miliardy eur a celková „covidová“ pomoc ekonomike je na úrovni 8 miliárd eur. Aj v prípade tretej vlny máme pripravené efektívne nástroje pomoci,“ zdôraznil predseda vlády Eduard Heger.
Zamestnávatelia považujú za kľúčové prehodnotiť najmä systém kompenzačných schém. „Mnohým zamestnávateľom počas posledného roka pandemické opatrenia dlhodobo obmedzili činnosť. Napriek tomu, že ich prevádzky boli mesiace povinne zatvorené, štát im dostatočne nekompenzoval prevádzkové náklady. Ide najmä o výdavky za energie, režijné náklady spojené s prevádzkou, náklady spojené so znehodnotením tovaru, ako aj časť personálnych nákladov. Tieto náklady v súvislosti s nulovými tržbami dostali mnohých zamestnávateľov do kritickej situácie.“, doplnil viceprezident RÚZ, Jozef Špirko.
Podnikatelia tiež zdôraznili, že veľkým problémom bola a stále sú nejednoznačnosť, opakované zmeny a chaos v prijímaní protipandemických opatrení. S premiérom preto diskutovali o možnosti obnovy činnosti Ekonomického krízového štábu. „Pravidelná komunikácia a spolupráca medzi štátom a zamestnávateľmi pri tvorbe opatrení je kľúčová. Nielen, že zabezpečí ich skutočnú funkčnosť, no navyše dokáže eliminovať chyby, na ktoré sa prichádzalo až „za pochodu“ a viedli k opakovaným zmenám vyhlášok.“, spresnil prvý viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
Podnikatelia s premiérom diskutovali aj o pripravovaných zmenách v daňovo-odvodovej oblasti a odstránení skrytého zdaňovania. Avizovanú reformu daňovo-odvodového systému považujú za jednu z najkľúčovejších, zároveň však očakávajú, že jej príprava bude za účasti zástupcov firiem.
Slovensko má dnes viac než 73 tisíc voľných pracovných miest a pokiaľ nebudú urýchlene prijaté opatrenia s cieľom uľahčenia príchodu kvalifikovaných pracovníkov z tzv. tretích krajín, môže sa Slovensko postupne vytrácať z investičných máp. Veľký potenciál vidia členovia RÚZ v zjednodušení vstupu na pracovný trh napríklad u bieloruských odborníkov.
Európsky balík zelených opatrení v oblasti energetiky a klímy „Fit for 55“ bol taktiež jedným z bodov rokovania. Jeho cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Zamestnávatelia združení v (RÚZ) tento cieľ podporujú, premiéra však upozornili, že „zelená zmena“ nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest. “Z tohto pohľadu sú ešte niektoré návrhy komisie nedopracované a mnohé z nich by boli dosiahnuteľné iba za cenu enormných nákladov a negatívnych dopadov na podniky a niektoré skupiny občanov. Bude potrebné ich zosúladiť so zásadami cenovej výkonnosti a subsidiarity“, uzatvoril prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga.
Členovia Zväzu polygrafie na Slovensku dostali okrem tejto „oficiálnej tlačovej správy“ aj konkrétne návrhy a dôverné informácie pre svoje menežérske rozhodovanie, ktoré zazneli na rokovaní zástupcov zamestnávateľov s predsedom vlády SR.